Klek

Klek

Kolíska chorvátskej turistiky

Ani jedno chorvátske pohorie sa nevrylo tak hlboko a pevne do národných legiend a rozprávok ako pohorie Klek. Strmé hory v blízkosti mesta Ogulin priťahujú pohľad z diaľky a svojím vzhľadom zatieňujú všetko, čo sa nachádza v širokom okolí. Z akejkoľvek strany sa mu priblížite, Klek ukazuje rôzne podoby, ale pohľad zo všadiaľ priťahuje jeho strmá stena vysoká 200 metrov, ako aj Klečice, menšie steny otočené zvisle na sever od hlavného vrcholu. Ak sa naň pozeráme z východu a z juhu, pripomína spiaceho obra, ktorého nohy sú skaly Klečice a horná skala tvorí hlavu. Podľa národnej legendy je vrchol Klek sídlom čarodejníc, ktoré sú aj symbolom Pohoria Klek a mesta Ogulin. Kvôli výnimočnej krajinnej a biologickej hodnote je oblasť s povrchom okolo 850 hektárov od roku 1971 vyhlásená za chránenú krajinnú oblasť, a časť je pod ochranou ako geomorfologická a botanická rezervácia.

Klek
Alan Čaplar

Klek má tvar hrebeňa dlhého okolo 4 kilometre, a tiahne sa od severozápadu na juhovýchod ako vytýčený hrebeň na východných okrajoch pohoria Velika Kapela. Svojimi svahmi sa postupne spúšťa k ogulinskému poľu a k doline Dobra. Celé pohorie je pokryté lesným porastom, kým okolo úpätia pohoria sa rozprestierajú široké lúky plné rôznofarebných kvetov.

Vrcholy pohoria Klek sú impozantné, strmé a skalnaté. Najvýznamnejšie sú vrcholy Klečice, Mali Klek  (1058 m) ako aj  Veliki Klek, s výškou 1182 m. Hlavným vrcholom pohoria Klek je kamenná hlavička s priemerom asi desať metrov, na vrchole kolmých skál.

 

Keďže pri vrcholoch nie je les, je tu krásny výhľad na  Bjelolasicu, Risnjak, Ogulin a jazero Sabljaci, a počas jasných dní môže pohľad zablúdiť až do Juliánskych a Kamnických Álp v Slovinsku. Horný útes pohoria Klek bol prvou školou pre chorvátskych horolezcov, bolo na ňom uskutočnených mnoho horolezeckých šampionátov, kvôli čomu sa Klek všeobecne  nazýva kolíska chorvátskej turistiky.


Klek si už aj pred prvými horolezeckými výkonmi zaslúžil dôležité postavenie v histórii chorvátskej turistiky. Je známe, že v roku 1838 vystúpil na Klek saský kráľ a náruživý botanik Friedrich August II., ktorému spoločnosť robil  plukovník  Josip Jelačić, neskôr chorvátsky šľachtic-ban. O niekoľko desaťročí, v roku 1874 bol výstupom na Klek oduševnený univerzitný profesor z Grazu dr. Johanes Frischauf, ktorý podporil založenie Chorvátskeho turistického združenia.

Klek
Alan Čaplar

Ogulinski Klek svojim tajomným a mystickým vzhľadom inšpiruje legendy už od dávnych čias. Slovinský historik a vedec Johann Weichard Valvasor zaznamenal v 17. storočí všeobecnú vieru v to, že sa na úplnom vrchole Kleku počas búrlivých nocí o polnoci stretávajú čarodejnice, víly a škriatkovia z celého sveta, a ich tanec a krik je počuť aj v samotnom meste Ogulin.

 

Najkratší a najčastejší peší výstup k vrcholu Klek začína v Bjelskom, v osade Musulinski Potok na západnom úpätí pohoria. Pre výstup do horskej chaty pod Klekovou skalou je potrebná asi hodina chôdze a do vrcholu Klek ešte asi ďalšia pol hodina. Okrem z Bijelskeho vedú ku Kleku aj horské chodníky z obcí Ogulin a Hreljin. Výstup na Klek nie je ťažký, ani náročný, a každá návšteva tohto silného spiaceho obra na okraji pohoria Velika Kapela, kolísky chorvátskej turistiky a ríše čarodejníc nad Ogulinom, sa vám vryje do pamäti.