Sniježnica v Konavloch

Sniježnica v Konavloch

Najjužnejšia chorvátska tisícovka

Medzi najatraktívnejšími chorvátskymi pohoriami má zvláštne miesto pohorie Sniježnica nad Konavlami, ktorá z východnej strany ohradzuje priestranné Konavosko polje. Hranicami Konavla sú zo severovýchodu hercegovské vrchy, z východu čiernohorská časť Orjena, na juhu Jadranské more, a na západe je mesto Cavtat so Župou dubrovníckou a obec Zvekovica.  Majú predĺžený tvar, dĺžka je okolo 40  km a šírka sa pohybuje od 2 do 15 kilometrov.

Sniježnica
Alan Čaplar

Nad priestranným Konavlovským poľom sa dvíhajú malebné hory, kde sa nachádza rad konavlovských obcí: Kuna Konavoska, Duba Konavoska, Brotnice, Šiljesci, Velji Do a iné. Vrch Sveti Ilija na Sniježnici je najjužnejšia chorvátska tisícovka a typické krasové pohorie s vápencovými skalami a riedkou mediteránnou vegetáciou. Je pomenované podľa snehu, ktorý sa v hornej časti môže zadržať dlho, až do mája. Dôvodom je veľké množstvo zrážok, a hlavne severné pôsobenie kvôli nízkym teplotám, aj keď je v blízkosti mora.

Sniježnica
Alan Čaplar

Východiskový bod pre výstup na Sniježnicu je v obci  Mihanići v blízkosti Pridvorja, na východnom kraji Konavoskog polja. Okolo 500 metrov za poštou v Pridvorji, pred Lovornom, sa do kopca oddeľuje úzka asfaltová cesta  do dediny Kuna Konavoska (721 m). Cesta strmo vystupuje 5 km v ostrých zákrutách do obce Kuna, kde začína turistické značenie. V dedine sa nachádza horská chata "Škola Kuna Konavoska", o ktorú sa starajú dubrovnícki turisti, je to najjužnejšia horská chata v Chorvátsku.


Horské značenia vedú  z dediny po širokom udržiavanom chodníku, ktorý stúpa bez veľkých strmín a náročných detailov cez podrasty a prímorský les, ktorý vytvára príjemný chládok. V dolnej časti cesty, v blízkosti cesty sa nachádza zaujímavý kostolík Sv.Nikola zo 16. storočia so stredovekým cintorínom a s niekoľko dobre zachovalými náhrobnými kameňmi. Cesta je postavená ešte za čias Rakúsko – Uhorska a slúžila pre vyťahovanie diel na vrchol Sniježnice. Keďže cesta vystupuje do kopca širokým oblúkom po zákrutách, označenie ju skracuje a presekáva až kým sa dostane do sedla Duži, odkiaľ sa poskytuje dobrý výhľad na pohoria v Hercegovine a v Čiernej Hore. Od sedla treba ísť na západ a pred sebou treba ako orientáciu mať horný hrebeň Sniježnice. Tá časť cesty nie je označená značkami, ale kvôli šírke cesty (je podobná Premužićevoj stazi na Velebite) nie je možné zablúdiť. Od Kune Konavoske do vrcholu  Sniježnice treba spolu okolo dvoch hodín ľahkej chôdze.

Sniježnica
Alan Čaplar

Sveti Ilija (1234 m) je najvyšší vrch hory Sniježnica a najvyšší aj v Dubrovačko-neretvianskej župe. Východne od najvyššieho bodu je kaplnka Sv. Ilija z 19. storočia, postavená z klesaného kameňa v skale, podľa ktorej bol vrchol pomenovaný. Hlboko sa krásne vidí  Konavosko polje a dubrovnícke letisko v obci Čilipi. Výhľad sa ďalej rozširuje na ostrovy dubrovníckeho súostrovia Elafiti, Mljet, Korčula, Lastovo a polostrov Pelješac, na bosnianske a hercegovské vysoké pohoria Čvrsnica, Prenj, Velež, Zelengoru a iné, ako aj na čiernohorské pohoria Durmitor, Orjen, Subra, Lovćen na juh až do Komova a Prokletija. Každý rok sa koná púť kostolíka na Duhovski pondelok, a tradičná horská túra na vrchol 26. decembra na pamiatku prvého horského výstupu dubrovníckych turistov v roku 1928.