Benátsky obranný systém 16. a 17. storočia

Benátsky obranný systém 16. a 17. storočia

Obranný systém Zadaru a šibenická pevnosť sv. Nikola sú na zozname svetového dedičstva UNESCO ako dve zo šiestich zložiek nadnárodného sériového kultúrneho dedičstva „Benátsky obranný systém 16. a 17. storočia”.


„Benátsky obranný systém 16. a 17. storočia” je výnimočné historické, architektonické a technologické svedectvo obranného systému „alla moderna”, rozvitého na území bývalej Benátskej Republiky ako odpoveď na zavedenie novej technológie strelných zbraní do vojenských operácií.

Zadar
TZG Zadar / Filip Brala
Zadar

Obranný systém Zadaru, ktorý bol vtedy vojenským a administratívnym centrom Dalmácie, bol najväčšou a najsilnejšou pevnosťou na Jadrane a hlavným bodom obrany námornej trasy medzi Benátkami a Korfu, ako aj pred ohrozením od Osmanskej Ríše z pobrežia. Zadar si zachoval najdôležitejšie opevňovacie prvky obranného systému „alla moderna”: mestské hradby s radom silných bášt, z ktorých Ponton je prvou baštou „alla moderna” a je najväčšou baštou na Jadrane, monumentálnu mestskú bránu, majstrovské dielo renesančnej architektúry 16. storočia a vonkajšiu pevnosť Forte. 

Fortress of St Nicholas, Šibenik
Ivo Pervan
Pevnosť sv. Nikola, Šibenik

Na obranu Šibenika od osmanskej flotily sa v polovici 16. storočia na skalnatom útese pri samotnom vchode do šibenického kanálu sv. Ante postavila silná pevnosť sv. Nikola. Pevnosť je vybudovaná podľa nákresov Gian Girolama Sanmichellia vo tvare trojuholníka, na tri poschodia, a predstavuje výnimočný príklad izolovanej pevnosti s baštami postavenej podľa postulátov pevnostného sústavu obrany „alla moderna”.