Bóra – liečivý prudký vietor

Bóra – liečivý prudký vietor

Bóra je najprudší vietor na východnom pobreží Jadranu. Právom sa jej pripisujú najextrémnejšie prívlastky, lebo začína fúkať náhle a hneď s veľkou silou, vždy nárazovo a z rôznych smerov, zo severu (keď je príbuzná s tramontánou) a až na východ, kde fúka až z časti podobajúca sa jugu.   

 

V každej príručke sú opísané oblasti, kde sa bóra rozfúka a dosahuje najväčšiu silu, čo treba určite brať do úvahy pri plavbe. Našťastie pre námorníkov, a obzvlášť pre jachtárov, zimná bóra, ktorá v nárazoch môže dosiahnuť aj namerané maximá do 250 km/h (Masleničko ždrilo), má aj svoju druhú, miernejšiu letnú stránku, ktorá má ďaleko od tej extrémnej.

 

Na rozdiel od zimnej, letná bóra netrvá dlhšie ako tri dni, a pre skúsené jachtárske posádky to znamená rýchle, športové plachtenie plné adrenalínu. Avšak neskúsení jachtári by mali počkať, až sa jej sila zmierni. Pre jedných aj druhých, ako aj pre tých na motorových člnoch platia tieto pokyny a ich fenomény.

 

Ak sa plavíte v blízkosti pobrežia pri pevnine, pod horskými reťazcami za ktorými vzniká bóra, treba brať vždy do úvahy, že sa rozfúka sledujúc ich konfiguráciu.  Tam, kde sa pri pobreží nachádza väčší záliv, nad ktorým je vždy terén v tvare lieviku, alebo písmena V, tak presne v strede, kde sa spájajú dva svahy, dostáva bóra najväčšie zrýchlenie. Keď sa  k takému zálivu plavíte zo severozápadu, najprv vám vietor bude fúkať na čelo lode, keď ste pred zálivom bude fúkať z boku, a keď ste ho prešli, zrazu bude fúkať do polovici kormy!  

 

No predovšetkým, bóra sa vejárovito rozširuje z každého takého zálivu. Čím je záliv väčší, tým je aj vejár jej fúkania širší. Čím ste ďalej od pobrežia, bóra naberá jednotnejší smer fúkania od pobrežia k šíremu moru. Vlny sú tu väčšie, ale jednotnejšie. Takéto vejárovité fúkanie, aj keď menej výrazné, sa môže zažiť aj keď si myslíte, že ste chránení pred  bórou druhým, alebo aj tretím radom ostrovov (Kornati, Hvar...), takže ak je nad miestom, kde sa rozhodli zakotviť lieviková dolina, je isté, že tam bude bóra silnejšia ako tam, kde konfigurácia terénu nie je taká. Druhý a tretí deň fúkania sú niektoré vody výnimočne ťažké na plavbu, nie iba kvôli bóre, ale aj kvôli zrážaniu sa morských prúdov, ktoré sa pohybujú v protismere jej fúkania, ako aj kvôli náhlym zmenám hĺbky mora.

Senj
Aleksandar Gospić

More medzi ostrovmi Krk a Rab je výrazne vetrovité (senjská bóra, ktorá tam fúka je jednou z najsilnejších na Jadrane), ako aj more na juhovýchod od Ilovika, k Silbe a Premude, kde sa kvôli bóre a prúdov z prielivu vytvárajú veľké vlny.  Kvôli tomu, ale aj kvôli zrážaniu sa senjskej bóry s bórou z Pagu, ktorá sa prebíja cez prechody medzi pevninou a juhovýchodne od punty ostrova Pag, je more veľmi vlnovité a juhovýchodne od ostrova Silba sa vlny ešte aj križujú. V plytkom mori zálivu Pirovac až ku ostrovu Vrgada je bóra veľmi silná, no tam nie sú veľké, ale iba krátke vlny plné morskej peny, ktorá sa dvíha nad morom.  

 

Šibenická bóra je natoľko silná, že siaha ďaleko na šíre more, a veľké vlny hĺbi pri severnom pobreží Visu a vo Viškom kanáli. Vruljska bóra, ktorá fúka v širokých vodách až do Splitu a južne od Makarskej je veľmi nebezpečná pri pobreží ostrovov Brač a Hvar, a silne fúka aj v kanáli medzi týmito dvoma ostrovmi. Pelješka bóra, konavoska bóra a bóra, ktorá sa rozširuje zo zálivu Boka kotorska sú jednými zo  „slávnych“, a ktoré sa šíria zo severu Jadranu zo zálivu Trieste.

 

Bóra má stálu denno – nočnú dynamiku, čiže najsilnejšie fúka od súmraku do úsvitu. Potom sa trochu zmierni, a najslabšia je okolo obeda do druhej až tretej hodiny. (Hovorí sa: „Bóra ide na obed“). Toto krátke obdobie je najlepšia príležitosť pre tých, ktorí sa nechcú plaviť v silnom vetri a vo veľkých vlnách, a chcú sa premiestniť do lepšieho závetria, alebo iba zmeniť prostredie, aby začali plavbu. 

 

O bóre sa hovorí, že je to zdravý vietor, lebo prináša osvieženie a prečisťuje vzduch, a kvapky mora, ktoré prináša ďaleko od pobrežia ostrovov, ktoré jej čelia, sú čistou dezinfekciou. A k tomu, soľ, ktorá zostáva na tráve, a ktorú pasú ovce, je jednou z charakteristík, ktorá dáva zvláštnu arómu ich mäsu a mlieku, takže práve vďaka bóre sa stal ostrov Pag výnimočným svojim syrom a ovcami, a tak je to aj s ostatnými ostrovmi, kde sa chovajú ovce. Bóra sa zaslúžila aj o druhú jadranskú lahôdku, šunku-pršut, ktorý sa suší na bóre ako v Dalmácii, tak aj v Istrii.